8 hrozných

Tarantina buď máte alebo nemáte radi. Stredná cesta nie je.

Jeho nový film 8 hrozných to iba potvrdzuje. Nájdete tu celú škálu jeho klasických motívov, americká politika, hlavne problematika rasizmu, potoky "kečupovej krvi" a lá filmy B-čkovej produkcie, veľa mŕtvoliek, charakteristickej irónie a pod.

The Hateful Eight je fajn film, síce je príliš dlhý  (182 minút), čo deju uberá na dramatickejšom spáde, ale človek sa v závere dočká a všetko to pekne vygraduje, tak ako sa od Quentina očakáva.

Kultovka typu Django alebo Nehanební Bastardi, aspoň za mňa, z toho nebude. Avšak, pre skvelý výkon Samuela L. Jacksona, Jenifer Jason Leigh (btw maskéri ju obdarovali skvostnými a úplne uveriteľnými monoklami :-p) a hudbu Ennia Morriconeho to skrátka treba vidieť.

Film Dánske dievča

Danish girl alebo Dánske dievča je autorským počinom režiséra Toma Hoopera (Bedári, Kráľova reč). Za ústrednú tému filmu si Hooper zvolil i na dnešnú dobu kontroverzný transgender. Autorovi sa i napriek tomu podarilo vytvoriť klasický snímok, ktorý skôr ako na tendencii šokovať stavia na zobrazení jedného zložitého manželstva.
Pre mňa osobne je to film o obete, sebectve a otázke či je možné rovnako/skutočne milovať človeka, ktorý úplne zmení identitu pohlavia...
K najväčším plusom "Danish girl" patria úžasné exteriéry, kostýmy a samozrejme herecké výkony hlavných hrdinov Gerdy (Alicia Vikander) a Einera (Eddieho Redmayne). A áno aj istá forma sentimentálnej nálady, ktorá dodáva celej výpovedi jemnosť až krehkosť.

Výstava - Jan Svoboda: Nejsem fotograf

Moravská Galéria v Brne hostí už od novembra minulého roku výstavu Jana Svobodu "Nejsem fotograf". Kurátorský počin Jiřího Pátka mapuje Svobodu ako širokospektrálneho umelca 2. polovice 20. storočia. Autor bol nielen fotografom, ale aj básnikom, filozofom a grafikom. Dokazujú to básne na zadných stranách fotografií a niekoľko ukážok, na dnešnú dobu v celku humorne spracovaných propagačných materiálov (reklamný leták na pedikúrne služby:-) ma pobavil najviac).

Z hľadiska tematiky u autora dominuje rôzna forma zátišia. Tento motív sa prejaví i u ďalších vystavovaných fotografov, ktorí v 70. a 80. rokoch minulého storočia nasledovali jeho odkaz. Za osobne najsilnejšiu sériu Svobodových fotografií považujem "Milostné odpoledne" intimitu evokuúci výjav ženskej hlavy s dlhými vlasmi spočívajúci na posteli.

Samotný názov výstavy navodzuje kritický postoj autora k vnímaniu "akademickej" fotografiie vtedajšieho obdobia. Svoboda si svoje fotky fotil, občas na nich zámerne nechával kazy a nepoužíval rámy. 

Posledný zmienený fakt ovplynil i výstavný koncept. Na zemi boli nalepené čierne pásky, za ktoré návštevníci nesmeli vstupovať. Vzhľadom na drobné písmo na popiskoch to nebolo úplne najlepšie riešenie. Rovnako ako umiestnenie fotografií, ktoré mohli byť vo väčšej výške.

Veľmi kladne hodnotím obsahovú stránku výstavy. Návštevníci okrem Svobodových "oficiálnych"diel majú možnosť nahliadnuť do súkromia autora a spraviť si tak detailnejší obraz o jeho živote.