Girl Power - ženské garffitti

Máte radi graffiti?

Ak áno, dokument o ženách, ktoré spája táto vášeň by ste mali vidieť!
Stojí za ním pražská writerka Sany, ktorá po dobu niekoľkých rokov natáčala tie najvýznamnejšie ženy, ktoré spája táto vášeň.
Dokument mapuje nielen historický vývoj ženského graffiti, ale aj autorkin osobný príbeh. Sany v ňom mapuje svoj život v dvoch rovinách ako obyčajného pracujúceho človeka a samozrejme i tú odvrátenú stranu, so sprejom v ruke na hranici zákona.
Film rozhodne doporučujem, jediné čo by som akcii v brnenskej Malej Amerike vytkla bola značne chaotické organizácia...

Jim Marshall -The Haight:Love, Rock & Revolution

Ak milujete rock n roll, výstavu fotiek Jima Marshalla jednoducho musíte vidieť!

Kultový fotograf  mekky hippies Haight - Ashbury v americkom San Franciscu má vystavené svoje diela v pražskej Leica gallery do 28.3.2016.
A prečo tam ísť? Hlavne pre atmosféru, fotky z koncertov i  momentky zo zákulisia: Beatles (ich posledný oficiálny koncert ), Stounov (turné z roku 1972) uvidíte i Carlosa Santanu, Johnnyho Casha a mnohých ďalších. Bez problémov sa  prenesiete do čias, kedy hudba znamenala náboženstvo a ľudia verili v lásku a mier.  
Marshallove diela sa dajú vnímať ako kronika nielen hudobných miľníkov 2. polovice 20.storočia.

8 hrozných

Tarantina buď máte alebo nemáte radi. Stredná cesta nie je.

Jeho nový film 8 hrozných to iba potvrdzuje. Nájdete tu celú škálu jeho klasických motívov, americká politika, hlavne problematika rasizmu, potoky "kečupovej krvi" a lá filmy B-čkovej produkcie, veľa mŕtvoliek, charakteristickej irónie a pod.

The Hateful Eight je fajn film, síce je príliš dlhý  (182 minút), čo deju uberá na dramatickejšom spáde, ale človek sa v závere dočká a všetko to pekne vygraduje, tak ako sa od Quentina očakáva.

Kultovka typu Django alebo Nehanební Bastardi, aspoň za mňa, z toho nebude. Avšak, pre skvelý výkon Samuela L. Jacksona, Jenifer Jason Leigh (btw maskéri ju obdarovali skvostnými a úplne uveriteľnými monoklami :-p) a hudbu Ennia Morriconeho to skrátka treba vidieť.

Film Dánske dievča

Danish girl alebo Dánske dievča je autorským počinom režiséra Toma Hoopera (Bedári, Kráľova reč). Za ústrednú tému filmu si Hooper zvolil i na dnešnú dobu kontroverzný transgender. Autorovi sa i napriek tomu podarilo vytvoriť klasický snímok, ktorý skôr ako na tendencii šokovať stavia na zobrazení jedného zložitého manželstva.
Pre mňa osobne je to film o obete, sebectve a otázke či je možné rovnako/skutočne milovať človeka, ktorý úplne zmení identitu pohlavia...
K najväčším plusom "Danish girl" patria úžasné exteriéry, kostýmy a samozrejme herecké výkony hlavných hrdinov Gerdy (Alicia Vikander) a Einera (Eddieho Redmayne). A áno aj istá forma sentimentálnej nálady, ktorá dodáva celej výpovedi jemnosť až krehkosť.

Výstava - Jan Svoboda: Nejsem fotograf

Moravská Galéria v Brne hostí už od novembra minulého roku výstavu Jana Svobodu "Nejsem fotograf". Kurátorský počin Jiřího Pátka mapuje Svobodu ako širokospektrálneho umelca 2. polovice 20. storočia. Autor bol nielen fotografom, ale aj básnikom, filozofom a grafikom. Dokazujú to básne na zadných stranách fotografií a niekoľko ukážok, na dnešnú dobu v celku humorne spracovaných propagačných materiálov (reklamný leták na pedikúrne služby:-) ma pobavil najviac).

Z hľadiska tematiky u autora dominuje rôzna forma zátišia. Tento motív sa prejaví i u ďalších vystavovaných fotografov, ktorí v 70. a 80. rokoch minulého storočia nasledovali jeho odkaz. Za osobne najsilnejšiu sériu Svobodových fotografií považujem "Milostné odpoledne" intimitu evokuúci výjav ženskej hlavy s dlhými vlasmi spočívajúci na posteli.

Samotný názov výstavy navodzuje kritický postoj autora k vnímaniu "akademickej" fotografiie vtedajšieho obdobia. Svoboda si svoje fotky fotil, občas na nich zámerne nechával kazy a nepoužíval rámy. 

Posledný zmienený fakt ovplynil i výstavný koncept. Na zemi boli nalepené čierne pásky, za ktoré návštevníci nesmeli vstupovať. Vzhľadom na drobné písmo na popiskoch to nebolo úplne najlepšie riešenie. Rovnako ako umiestnenie fotografií, ktoré mohli byť vo väčšej výške.

Veľmi kladne hodnotím obsahovú stránku výstavy. Návštevníci okrem Svobodových "oficiálnych"diel majú možnosť nahliadnuť do súkromia autora a spraviť si tak detailnejší obraz o jeho živote.

Dostane Leo konečne Oscara?

Včera som videla film Revenant -  Zmŕtvychvstanie.  napriek tomu, že obvykle nie som fanúšikom niekoľkohodinových veľkofilmov hodnotím ho viac než kladne.
Autorský počin mexického režiséra Iňárritu v hlavnej roli s Leonardom Di Capriom je kvalitným počinom z viacerých dôvodov. Film stavia omnoho viac ako na príbehu samotnom, na prepracovanej vizuálnej stránke s určitou dávkou mystiky. Putovanie smrteľne zraneného lovca kožušín za spravodlivou pomstou znie ako ústredná téma trochu pateticky.
Iňárritu to však v žiadnom smere neprehnal a založil film na veľmi realistickom boji človeka s krajinou i so sebou samým.
A čo Oscar pre hlavného hrdinu? Leo hral skvele, ale osobne si nemyslím, že by bol práve v Revenant výrazne lepší než v Gatsbym alebo Vlkovi z Wall Street...

Lucifer a Folk/Hip hop!

Po dlhšej lenivej dobe ďalší príspevok...
Vo štvrtok 21.1. som bola na skvelom koncerte v žilinskom hometowne. Bolo to veľké a nesktučne baterky dobijajúce.
Alternatívny a multifunkčný kultúrny priestor Stanica Záriečie (btw pre neznalých reálie, je to vážne vlaková stanica) hostil niekoľko zaujímavých hudobných osobností.
Začneme po poradí. Ako prvý sa predstavil Američan Andy The Doorbum, temný bard s maskou Lucifera. Úprimne, úvod mi príliš nesadol, asi som ani nemala náladu premýšľať nad posolstvom jeho strašidelno-psychedelického vystúpenia. Chcela som sa iba baviť.
Nasledoval môj osobný zlatý klinec programu, rapper Ceschi. Chlapík s vlastným labelom Fake Four a brutálnou dávkou energie. Už od prvej skladby suvérenne ovládol priestor, tým najkrajším spôsobom. Pódium skoro ignoroval a hral ľuďom snáď v každom rohu miestnosti. Texty plné "láskavej" irónie nenechali nikoho chladným a myslím, že nielen mne dal pocit, že prišiel práve kvoli nemu :-).
Na záver vystúpila moja srdcovka Modré hory, Chalani to, ako som očakávala tiež pekne rozbalili. Ich mestská "barová" lyrika nemá minimálne na Slovensku obdobu. Žilinské vystúpenie to iba potvrdilo
Som mega šťastná, že som to mohla zažiť a ako bonus skvelá spoločnosť k tomu (Majček zdravím :-).